Stanovisko PP k návrhu zákona o volebnej kampani

Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov je v druhom čítaní – to je podkladom našej aktuálnej nervozity a údivu nad parlamentným prehlbovaním našich „demokratických“ koreňov. Nerozhorčuje nás samotná snaha revízie pravidiel predvolebnej kampane. Veď takmer každé voľby realizované na našom území bývajú späté s regionálnymi či dokonca národnými škandálmi. No odmietame prijať spoločensky a právne vulgárnu ideu, že účel svätí prostriedky. Vôľa upraviť korektnosť vedenia volebnej kampane je pochopiteľne i z nášho pohľadu racionálnou, iracionálnym je však spôsob akým sa táto vôľa realizuje.

Takýto vládny návrh zákona nás poburuje rovno dvakrát, nakoľko nás zasahuje hneď dvoma ranami a to ako občianske združenie Parlament právnikov, tak i ako občanov Slovenskej republiky žijúcich na jej území.

Návrh tohto zákona si kladie za úlohu okrem iného odstrániť z volebnej kampane akési „nečisté“ sily a ponechať v nej vyložene subjektívnu, zaujatú a účelovú kampaň politických strán či kandidátov! Na verejnosti pritom predkladatelia tohto zákona prezentujú ako „nečisté“ sily, ktoré „negatívne“ zasahujú do volebnej kampane tretí sektor, občianske združenia či cirkev. Podľa návrhu zákona, §2: Činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 3 (ods. 3: politické strany, ktorých kandidátne listiny boli zaregistrované a zaregistrovaní kandidáti) na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.“[1] Navrhovaný zákon (§2) zároveň definuje ako dobu trvania volebnej kampane tak i samotnú volebnú kampaň. Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.“[2] Pričom pod volebnou kampaňou sa rozumie „akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.Rozumie sa týmčinnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.“[3] Takýto návrh má tak zabrániť komentovať, glosovať, či dokonca informovať spoločnosť o dianí smerujúcom od členov politických strán či kandidátov. Prostredníctvom svojej činnosti je občianske združenie Parlament právnikov (ďalej OZ PP) často v kontakte s verejnosťou a to prostredníctvom organizovaných prednášok či prostredníctvom vlastných publikácií. Predmetom záujmu OZ PP je objektívne právo, jeho podoba ako v rovine de lege lata, tak i de lege ferenda, jeho komparácia analýza a hodnotenie. Právo je však tvorené poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a tí sú z veľkej väčšiny členmi politických strán. Ako teda hodnotiť objektívne právo regulujúce spoločenské vzťahy naprieč celou spoločnosťou a nehodnotiť tak výsledok činnosti členov legislatívneho zboru? Prečo je takéto hodnotenie podľa navrhovateľa pre spoločnosť negatívne?

Pravdou je, a tú treba zdôrazniť, že tento problém sa nedotýka osobne len OZ PP, ale celého radu občianskych združení a tretieho sektora ako takého. Akékoľvek záujmové združenia, združenia na ochranu matiek, žien, detí, sociálne slabých sú na základe tohto návrhu zákona povinné mlčať o činnosti svojich volených zástupcov, vystríhať sa hodnoteniu ich práce a to po dobu, ktorá je zjavne neproporcionálna! Je to doba, ktorá v praxi môže predstavovať i niekoľko mesiacov! Počas činnosti OZ PP, sme mali možnosť diskutovať i so zástupcami združení občanov Slovenskej republiky rómskej národnosti. Práve oni boli pracovnoprávnej problematiky znalí a nevyhýbali sa tak kvalifikovanému hodnoteniu jednotlivých zmien v Zákonníku práce. Je však nepredstaviteľným, že v prípade platnosti navrhovaného zákona, by v mesiacoch volebnej kampane konali protiprávne.

Čo je však hrubou mýlkou zákonodarcu v súvislosti s umlčaním tretieho sektora a občianskych združení počas volebného obdobia, je fakt, že návrh zákona so svojim obmedzením nekončí pri občianskych združeniach a treťom sektore, lež zasahuje do práv jednotlivca. Zasahuje teda do práv každého občana Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon totiž zakazuje činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň  všetkým iným subjektom ako ustanoveným v odseku 3 §2 návrhu zákona! Takýto návrh zákona v prípade jeho platnosti a účinnosti by tak umlčal celé Slovensko v dobe volebnej kampane. Je teda absurdné, aby zákon zakazoval osobám na ulici, v hostinci, obchode či vo vlaku diskusiu či polemiku o dianí v ich obci, regióne či o dianí v štáte. Je rovnako absurdné, aby takýto zákon zakázal v čase volebnej kampane médiám prinášať informácie o registrovaných kandidátoch či registrovaných politických stranách, v ktorých by poukazovali na ich škandály, milenecké aféry, predražené či netransparentné verejné obstarávanie … atď. (argumentum ad absurdum). Veď i samotnú analýzu tohto legislatívneho návrhu by sme nemohli realizovať v čase volebnej kampane. Ktorý právny časopis by v tomto období smel publikovať? Ktorý právny vedec by vydal svoju monografiu?

Je pre nás nepochopiteľné prečo legislatívna snaha navrhovateľa umlčať kritický hlas tretieho sektora, občianskych združení a cirkví mu je prednostnejšia než snaha odstrániť kupovanie voličských hlasov a zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu dodržiavania volebných zákonov a následnú efektívnu nápravu narušených právnych vzťahov.

Takýto návrh zákona v prípade, že bude prijatý, bude svojimi účinkami pôsobiť ex nunc. Vytvorí podmienky všetkým kandidátom a politickým stranám rovnaké, preto nevieme označiť subjekt, ktorému by takáto legálna úprava pasovala, snáď vo všeobecnosti môžeme povedať, že takáto právna úprava môže vyhovovať subjektu, pre ktorého je akékoľvek hodnotenie jeho činnosti (či už kladné alebo záporne) zo strany verejnosti nepriaznivejšie, než jej mlčanie. Takýto návrh zákona však považujeme za protiústavný (rozporný s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj s radom medzinárodných dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – čl. 10, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach – čl. 19, …) rovnako tak i za právny predpis, ktorý svojou úpravou obmedzujúcou slobodu prejavu počas volebného obdobia vo väzbe na konanie politických subjektov vracia právny poriadok do čias budovania svetlejších zajtrajškov.

Tomáš Martaus (podpredseda OZ PP)

 

 



[1] Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

bližšie na: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611

[2] Tamtiež.

[3] Tamtiež.