“Zbohom” imunite?

“Zbohom” imunite?

Jan 24, 2013

V súčasnom období bola v pléne NR SR nastolená otázka „zrušenia“ trestnoprávnej imunity sudcom SR po vzore straty imunity poslancov NR SR. Slovo zrušenia som dal do úvodzoviek zámerne! Nakoľko trestnoprávnu imunitu poslancov za „zrušenú“ prezentuje nespočetné množstvo novinárov. Slovnému spojeniu „všetci novinári“ som sa vyhol len pre to aby som zachoval určitú objektivitu vo svojom príspevku. I keď som sa síce nestretol s názorom jediného novinára, ktorý by problematiku trestnoprávnej imunity poslanca uvádzal korektne, nevylučujem, že niekde v úzadí, skrytý za masou právne neodborných článkov sa nachádza i článok novinára prípadne novinárov, ktorý možno považovať v tejto oblasti jednoducho za pravdivý.

Samotné označenie poslaneckej trestnoprávnej imunity za „zrušenú“ totižto voči ako odbornej, tak i neodbornej verejnosti zo strany novinárov nie je korektné, ale priam mystifikujúce, zavádzajúce, čo je však v príkrom rozpore s účelom novinárskej (publicistickej) práce. Nakoľko ústavný zákon 232/2012 Z.z. novelizáciou Ústavy SR, konkrétne zmenou čl. 78, trestnoprávnu imunitu poslanca NR SR nezrušil, ale len pozmenil, keď zúžil jej kvalitatívny rozsah! Na základe predmetnej novelizácie je možné poslanca trestnoprávne stíhať počas výkonu svojej poslaneckej funkcie, avšak naďalej sa na obmedzenie osobnej slobody poslanca (v súvislosti s trestnoprávne protiprávnym konaním) vyžaduje súhlas NR SR. A to ako na zadržanie (ide o tzv. následný súhlas), tak aj na vzatie poslanca do väzby.

S pôvodnými správami o pripravovanom resp. navrhovanom „zrušení“ trestnoprávnej imunity poslancov ako aj o následnom údajnom „zrušení“ imunity som sa nikdy nedokázal stotožniť. Imunita prislúchajúca zákonodarnému zboru je v demokratickej krajine nevyhnutným prostriedkom pre zamedzenie extenzie výkonnej alebo súdnej moci do moci zákonodarnej a zároveň mantinelom pre ich dôsledne rozdelenie. Je len ťažko predstaviteľné, že koncom dvadsiateho storočia by normotvorca v základnom právnom predpise novovznikajúceho demokratického štátu prijal inštitút, ktorý by len zabezpečoval akési “pánske výsady“ pre poslanca NR SR, či zvýrazňoval jeho „absolutistickú moc, či božský pôvod“, nakoľko asi nejako podobne vníma verejnosť problematiku ohľadom imunity poslancov NR SR a sudcov SR.

Avšak po prijatí spomínaného ústavného zákona sa moje „rozhorčenie“ nad prezentovanou defenzívou odbornosti voči populizmu vstrebalo, nakoľko ako som spomenul, ústavným zákonom došlo len k pozmeneniu trestnoprávnej imunity poslanca. Napriek tomu, že som bol spočiatku proti akýmkoľvek zmenám imunity, najmä pod vplyvom strachu, že zásahmi do poslaneckej imunity by došlo k narušeniu ochrany nezávislosti a odčlenenia zákonodarnej moci voči ostatným zložkám moci som sa s danou zmenou čl. 78 ústavy stotožnil. Uvedomil som si, že takýmto zásahom do predmetného článku došlo skutočne k reálnemu zavedeniu tzv. „funkčnej imunity“, často spomínanej predsedom NR SR. Teda priznania poslancom len takého rozsahu imunity aký je pre riadny a nezávislý výkon poslanca bezprostredne nevyhnutný. Takouto zmenou ústavy vznikol stav, kedy poslanca možno trestne stíhať, avšak poslanec je spôsobilý uplatňovať svoje poslanecké práva a plniť si svoje poslanecké povinnosti a zároveň je vylúčené bez súhlasu národnej rady obmedziť poslancovi jeho osobnú slobodu a tak mu zabrániť v realizácii jeho poslaneckých oprávnení, ako tomu bolo napríklad v ČR počas voľby Václava Havla za prezidenta republiky.

Rovnako je preto potrebné si položiť otázku, aký rozsah trestnoprávnej imunity by pre sudcov SR mala zabezpečiť „funkčná imunita“? V zásade je možné sa stotožniť s rovnakým princípom aký bol uplatnený voči poslancom, a teda by bolo namieste aby sudca, mohol byť počas výkonu funkcie trestne stíhaný bez osobitného súhlasu, čím by došlo k preukázaniu alebo naopak k vyvráteniu obvinenia či obvinení vznesených voči sudcovi počas plnenia jeho povinností sudcu a zároveň by bolo zabránené výkonnej moci zasahovať do osobnej slobody sudcu a tak aj do riadneho výkonu súdnictva.

Osobne však s takýmto rozsahom „funkčnej imunity“ nie som plne stotožnený. Nakoľko, či už s určitou pokorou alebo neskromne bez nej je nutné poukázať na „nezdravý“ stav v slovenskej justícii. Konkrétne na jeho osobnostné, osobné, spoločenské, či dokonca morálne konflikty v ňom existujúce. Reprezentanti súdnej moci, jej nositelia sú vzájomne polarizovaní , čo medzi nimi vytvára pracovné či súkromné napätie alebo konflikty. Práve stav, v ktorom by jeden sudca bol spôsobilý uznať druhého sudcu za vinného z protiprávneho konania počas výkonu jeho funkcie a tým ukončiť jeho funkciu sudcu, by znamenalo nastolenie akejsi novej zbrane na bojisko vojny prebiehajúcej v slovenskej justícii!

autor: TOMÁŠ MARTAUS

  • hercules

    musel som si prečítať váš článok, nakoľko ma zaujal, ako obhajujete inštitút imunity poslancov n r s r . Myslím si, že by bolo dobré si naštudovať fungovanie švajčiarskej konfederácie, skúste si pozrieť ako to tam funguje, vrele odporúčam. Ďalej si myslím, že inštitút imunity je len prežitok z komunizmu. Všetky vyspelé demokratické štáty, nie to, čo sa u nás nazýva akýmsi hybridom demokracie a anarchie v spleti udalostí z tzv. Sametovej revolúcie, sa s inštitútom imunity popasovali ako slušné národy v myšlienke “keď plním úlohy, ktoré mi zveruje sám ľud, určite by som mal ísť príkladom a tak na čo mi vlastne je imunita” ? prežitok, ktorý treba zrušiť. myslím si, že všetko by vyriešila priama demokracia a imperatívny mandát, nie zákaz imperatívneho mandátu, ako je to u nás.

    prajem pekný deň