KTOjeKTO- Miroslav Hajnoš

KTOjeKTO- Miroslav Hajnoš

Jan 23, 2013

logo_miroslav_hajnosStal sa značkou aktívneho proeurópskeho prístupu k vzdelaniu a prelínaniu študentských svetov mnohých európskych krajín. Dodnes je najvýraznejšou osobnosťou Erasmus Student Network na Slovensku, kde dlhšiu dobu pôsobil ako prezident našej národnej štruktúry. Bol taktiež členom Študentskej Rady Vysokých škôl, s ktorou naďalej aktívne spolupracuje. Dnes je členom konzília zaoberajúceho sa kvalitou, akreditáciou a perspektívou univerzít v Madride a tiež pôsobí ako dobrovoľník v Las Palmas de Gran Canaria ako vedúci tlače a európskych záležitosti. Na svojej stránke www.hajnos.eu prináša denne novinky súvisiace so životom mladého Európana, svoje postoje, názory k aktuálnym európskym otázkam a tiež mnoho možností spolupráce organizácií, či jednotlivcov v rámci Európy.

Našou dnešnou osobnosťou „Ktojekto spomedzi mladých“ je Miroslav Hajnoš, zakladateľ blog-portálu pre všetkých mladých Európanov.

• Precestoval si už takmer celú Európu, študoval si vo viacerých krajinách, v čom slovenskí študenti zaostávajú a v čom naopak vynikajú oproti ostatným národom?

Mladý človek ako taký je plný energie a motivácie zbierať nové vedomosti, skúsenosti a postoje a nezáleží z akej krajiny pochádza. Slovenskí študenti majú veľký potenciál, sú plný energie a cieľov, ale veľa študentov na Slovensku ma pripomienky na vzdelávací systém. Po ukončení štúdia sa mnohí z nich nevedia uplatniť. Problém je v tom, že študenti sú už počas štúdia tak veľmi zaťažení akademickým vzdelávaním a povinnosťami, že nemajú príležitosť a možno nemajú ani záujem hľadať iné formy vzdelávania ako stáže, dobrovoľníctvo, projekty, semináre, workshopy atď. A práve tieto neformálne aspekty vzdelávania sú veľmi dôležité pre rozvoj osobnosti.

Chcel by som podotknúť, že systémy vysokoškolského vzdelávania sa integrujú v Európe už pár rokov. V roku 1999 sa rozbehol Bolonský proces, ktorý mal za úlohu vytvoriť troj-stupňové vzdelávanie – bakalárske, magisterské a doktorandské. Všetky inštitúcie vyššieho vzdelania ako univerzity a vysoké školy používajú ECTS – kreditový systém, sú taktiež zapojené do rôznych európskych projektov, ako náš známy program Erasmus. Takže, ak si študent myslí, že študovať v Holandsku alebo v Taliansku je úplné iné, tak nemôžem súhlasiť, pretože vysokoškolský vzdelávací priestor sa integruje rýchlejšie ako si myslíme a nie je to len o systéme. Ten môžu zmeniť práve študenti, ak budú lobovať za svoje práva pre svojich spolužiakov.

• Ktorý školský systém Ti najviac vyhovoval?

Ak sa nad tým zamyslím, tak v každej krajine som sa naučil niečo nové. Samozrejme, ako študent aplikovanej informatiky sa mi páčilo štúdium vo Fínsku v mestečku Oulu, necelých 150 km od arktického kruhu. Štúdium bolo prepojené s dobrou ukážkou kombinácie štúdia a praxe. Veľa predmetov sme tiež mali aj mimo univerzity, boli interaktívne a v mnohých situáciách sme nepotrebovali ani lektora, keďže študenti boli tak aktívni, že sme viedli rôzne diskusie a workshopy sami, a až sekundárne zdieľali nadobudnuté skúsenosti s profesorom. Celkovo, keď ste vkročili do budovy univerzity, nadobudli ste špeciálnu atmosféru a pocit dozvedieť sa viac, vedeli ste, že toto je pravé miesto pýtať sa a spoznávať. Taktiež osobne sa mi páčilo na fínskej univerzite z dôvodu veľkého počtu lektorov z celého sveta a rôzne zaujímavé predmety, ako napríklad japonská kultúra. Môžem povedať, že bol väčší priestor pre nadobudnutie sebadôvery a robiť niečo viac ako musíte, pretože vás to napĺňa. Zaujímavé bolo aj štúdium v Španielsku, kde sme často vyučovanie viedli na pláži s flipchartom, čo spôsobilo naozaj skvelú atmosféru. A mohol by som takto pokračovať. Avšak, vždy je to tak, že postoj k štúdiu závisí od jednotlivca.194369_4491201995211_634537354_o

• Ako sa na Slovensko díva z tvojho pohľadu zahraničie?

Osobne si myslím, že veľmi dobre. Sme mladá a malá krajina, ktorá kráča vpred a buduje si skvelý imidž v Európe. Je samozrejmé, že staršie generácie si nás pletú s Československom, ale novodobá generácia už vie, kde sa nachádzame (približne) a taktiež musím poznamenať, že Slovensko sa viac a viac zviditeľňuje. Len sa pozrime napríklad na Košice, ktoré sa stali európskym mestom kultúry na rok 2013, a keď som mal minulý týždeň stretnutie v Španielsku a spomenul som, že pochádzam zo Slovenska, obratom mi povedali Košice, i keď so špeciálnym akcentom, ktorému sa však dalo rozumieť. Práve to sú tie momenty, kedy sa cítite byť hrdý odkiaľ pochádzate a mali by sme byť na našu vlasť pyšní. Práve z dôvodu, že Slovensko dokázalo za 20 rokov to, čo žiadna iná krajina v Európe.

• Priblíž nám tvoj projekt európskeho dialógu, čo ťa k nemu viedlo.

Počas môjho štúdia som absolvoval rôzne výmenné študijné pobyty, konferencie, semináre, spoznal som veľké množstvo ľudí, veľa som sa od nich naučil a zistil som, že každá jedna osoba mi dodala motiváciu a energiu do života. A rád by som tú motiváciu posunul ďalej, chcel by som, aby moji priatelia, študenti, či občania boli aktívni, aby sme spoločne vybudovali európsku spoločnosť, ktorá bude postavená na pilierov solidarity, demokracie a pochopenia. Európsky dialóg perspektívneho postoja je neformálne fórum za účelom rozvoja a podpory európskej identity v súčasnosti, keď Európska únia prechádza ťažkým obdobím. V Európe máme viac ako 60 rokov mier, vytvorili sa rôzne programy pre mládež a pre občanov, ponúka nám neskutočne veľa možnosti rozvíjať sa. Verím, že sila Európskej únie spočíva v každom jednom z nás. A preto, aj keď budem môcť motivovať čo i len jedného človeka mojou iniciatívou, bude to úspech, pretože aj mňa motivovali ostatní. Spoločne môžeme dokázať viac, len si musíme začať medzi sebou veriť a ísť za tým istým cieľom. Z tohto dôvodu vyzývame ľudí hľadať oporu v základných hodnotách. Ako je európska solidarita, podpora európskej občianskej iniciatívy, transparentnosť a vierohodnosť šírenia informácii, ochrana ľudských práv. Európsky dialóg perspektívneho postoja nie je len o mne, už teraz sme skupina úžasných ľudí, ktorým neuveriteľne ďakujem, že sa ku mne pridali.

• Čo vnímaš ako občan Európskej Únie ako svoju najväčšiu výhodu?

Participáciu. Môžem aktívne participovať v rôznych oblastiach vo všetkých členských krajinách v EÚ. Máme možnosť, prečo ju však mnohí z nás nevyužívajú? Pretože nevedia? Alebo nevidia dôvod? Prečo? Potrebujeme medzi občanmi viac Európy ako menej.

• Myslíš si, že mladí ľudia na Slovensku sa dostatočne zaujímajú o európsku problematiku?

Toto je klišé, keďže ja osobne sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o európsku problematiku a vedieme dlhé diskusie o EÚ, tak by som povedal, že áno. Avšak skutočnosť je, že nie, vzhľadom na výskum, ktorý som robil na blogu v novembri. Z 2200 zúčastnených, viac-menej mladých ľudí až 90 percent nemá záujem sa zaoberať problematikou Európskej Únie. A je to prirodzené, v súčasnosti čelíme rozsiahlej ekonomickej kríze, ale hlavne morálnej kríze. A preto sa všetci musíme snažiť zvyšovať verejný záujem, upozorňovať na aktuálne dianie v EÚ a nachádzať potenciálne riešenia prizmou medzinárodného a medzi kultúrneho dialógu práve od nás. A mimochodom tento rok je rok občanov, na čase začať!

• Kde sa vidíš o desať rokov?

Tam, kde teraz, medzi ľuďmi, ktorých mám rád. Chcem robiť to, čo ma napĺňa pre dobro spoločnosti, v ktorej žijem.

• Kto je tvojou najväčšou inšpiráciou?

Skladatelia hudby sú pre mňa tá najväčšia inšpirácia. Pretože ich výtvory inšpirujú ďalších ľudí.

Charakterizuj sa jednou vetou.

Spájam euroaktívnych ľudí.248697_10200243167818939_65905096_n

autor: VLADIMÍRA LEDECKÁ