Suverén zodpovedajúci sa ľudu?

Suverén zodpovedajúci sa ľudu?

Jan 23, 2013

Čomu napovedá oxymoron v nadpise? Snahe reprezentovanou poslancom Dr. Danielom Lipšicom. Ide o záujem legálne zakotviť formu „priamej voľby „ sudcov okresných súdov občanmi. Kandidáti na funkciu sudcu, by tak boli závislými na voličskej priazni a atraktivite u voličov. Takýto návrh zmeny ustanovovania do funkcie sudcu, v prípade jeho reálneho naplnenia , by bol však likvidačným krokom nezávislosti súdnictva.

Totiž voľba sudcu verejnosťou by bola spôsobilá nepriamo zasahovať do procesu súdneho rozhodovania a to najmä do tej časti rozhodovania, v ktorej sa uplatňuje subjektívna stránka sudcu. Sudca, uchádzajúci sa o opätovné zvolenie sa pochopiteľne takouto zmenou stane závislým na priazni verejnosti ako svojich potenciálnych voličov. Rozhodnutia, ktoré takýto sudca príjme nebudú tak rozhodnutiami, pri ktorých dochádza k uplatneniu práva, ale v rámci ktorých sa uplatňuje široká ľudová mienka, názor. Pôjde tak o akési „ľudu milé“ ak nie priamo „ľudové“ rozhodnutia.

Tieto rozhodnutia nemusia byť právne správnymi, stačí ak budú populárne. Takýto stav fakticky nezávislé súdnictvo znefunkční. Sudca už nebude naďalej sudcom, teda nezávislým arbitrom, ktorého primárnou úlohou je súdiť spory a posudzovať právne významné skutočnosti, pri ktorých je podľa znení Ústavy SR viazaný výlučne ústavou, ústavným zákonom a medzinárodnou zmluvou , v ktorých je prostredníctvom volených zástupcov vyjadrená spoločenská vôľa (i ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí odvolacích a dovolacích súdov ), ale stane sa len sprostredkovateľom resp. predĺženou rukou akéhosi presvedčenia, svojich voličov, sympatizantov, ktoré dokonca ani nie vždy bude reprezentovať väčšinové farby.

Komu teda takáto snaha zo strany skupiny poslancov zverí súdnu moc ? Ľudovým porotcom? Bol by pre nás takýto „americký model“ správnym ? Pýtam sa, akú právnu istotu by mal nepopulárny politik, Róm, Arab, boháč, či žobrák, že pod tlakom verejnej mienky, mu za vinu nebude uznané niečo čo nespáchal ? Akú istotu bude mať poškodený, že sa domôže svojho práva voči populárnemu hercovi, obľúbenému komikovi, spevákovi a pod. ?! Aj významný predstaviteľ pragmatickej filozofie (Amerického právneho realizmu) Jerome Frank tvrdí v reakcii na nepredvídateľné, neurčité a neisté súdne rozhodnutia porotcov v USA, že „Mnohé poroty pri vynášaní verdiktu konajú pod vplyvom emocionálnych reakcií na právnikov a svedkov. Páči sa im šikovný právnik na strane obžaloby, ľutujú úbohú vdovu, páči sa im bruneta s dôveryhodnými očami, nepáči sa im veľká obchodná spoločnosť, Talian so silným cudzím prízvukom.“

Uplatnením takejto snahy by sa právo a spravodlivosť stali nástrojom zápasu o počet voličských hlasov. Tieto dva pojmy by boli krútené, ťahané všetkými smermi a vláčené naprieč celou republikou v snahe zaujať laika. Problematickou práve v tejto súvislosti by bola i otázka, či by verejnosť dokázala kvalifikovane a objektívne zhodnotiť prácu sudcu.

Nemožno síce poprieť aktuálnu požiadavku, kladenú na súdne rozhodnutia, záväzne vyjadrenú i v rozhodnutí Ústavného súdu SR (III. ÚS 74/2011-35), podľa ktorej je nevyhnutné aby súdne rozhodnutie okrem faktu, že bude reálne spravodlivé (bude výsledkom spravodlivého súdneho procesu a procesu súdneho rozhodovania, teda akejsi materiálnej právnej spravodlivosti) aby sa ako spravodlivé javilo i navonok, teda aj v očiach verejnosti. To však neznamená požiadavku aby o jeho spravodlivosti prípadne nespravodlivosti rozhodovali priamo občania, ale opäť nezávislý, nestranný súdny orgán ! I keď práve v kontexte navrhovanej zmeny je nutné sa s určitou dávkou irónie nevyhnutne zamyslieť nad tým, či by bolo potrebným aby takúto spravodlivosť posudzoval a súdne rozhodnutia prijímal sudca (teda právne kvalifikovaný právnik) alebo stačí, pokiaľ súdne rozhodnutia budú prijímané prostredníctvom štatistu, sociológa či akéhosi skrutátora, spôsobilých preskúmať verejnú mienku.

Je nevyhnutné zdôrazniť i fakt, že sám zákonodarca deklaroval pochybnosti v nestrannosti a nezaujatosti sudcu v prípade voľby sudcu, keď zmenou Ústavy SR z nej odstránil možnosť sudcu Ústavného súdu SR, uchádzať sa o opätovné zvolenie do funkcie. Takýmto vhodným zásahom do ústavy normotvorca odstránil možné riziko, že sudca ústavného súdu sa v záujme opätovného zvolenia zákonodarcom bude voči nemu správať odplatne a zaviazane.

Takáto snaha o legislatívnu zmenu, ktorá by zaviedla voľbu sudcov občanmi, verejnosťou by znamenala nepriamy zásah do nezávislosti súdov a teda i do čl. 141 a čl. 144 Ústavy SR a znamenala by porušenie rady medzinárodných zmlúv záväzne dojednaných pre Slovenskú republiku. A tak sa mi na záver žiada uviesť výstižný citát amerického uznávaného spisovateľa indického pôvodu venujúceho sa štúdiu medzinárodných vzťahov, Fareeda Zakaria, ktorý vo svojej publikácii „Budúcnosť slobody – Neliberálna demokracia v USA a v zahraničí“ okrem iného uvádza: „Snaha o zvýšenie transparentnosti vládnutia a umožnenia priamej účasti verejnosti na rozhodovaní degenerovala, keď kvalifikovala najširšiu verejnosť na prijímanie rozhodnutí o akejkoľvek otázke.“

autor: TOMÁŠ MARTAUS